Daviscupová legenda Ján Krošlák chodí do nášho klubu pravidelne. V rozhovore prezradil ako sa darí jeho tenisovej akadémii, čo je kľúčové pre vstup do profi tenisu, zaspomínal i na finále s Agassim.
Začnime s Tatrami. Nie ste tu prvýkrát, na webe vašej tenisovej akadémie je hneď viacero fotiek tréningov z Tatier, vidno vás aj na nástenke nášho klubu. Máte to tu u nás radi?
Áno, Tatry sú moje veľmi obľúbené miesto. Chodím tu už 24 rokov od svojich osemnástich, keď som začal prichádzať na Štrbské pleso na sústredenia ako vrcholový športovec.
A pokračujete teda aj ako tréner … ?
Na Pleso chodievame s dospelými na ťažké tréningy, kde sa maká. S menšími deťmi zase k vám do Teniscentra do Tatranskej Lomnice.
Je to nadmorská výška, ktorá obohacuje vaše tréningy, alebo ide vám skôr o vypadnutie z dennej rutiny?
Na Štrbskom Plese áno, aj nadmorská výška je pre nás zaujímavá, ale mladým tenistom prospeje už len to, že sa ide do hôr na čerstvý vzduch, celá tá tunajšia atmosféra je iná. Je výborné takto vypadnúť z Bratislavy.
Vnímajú to tak aj deti?
To sa ich už potom nepýtam (smiech …), ide sa do hôr a hotovo.
Čo viete o našom klube?
Že existuje, že má stále svojich hráčov, že Peťo Simčák je zanietený tenisový fanatik, trénoval u mňa aj jeho syn. Vidno, že to nerobí komerčne, namiesto turistov na kurte vidím stále malé deti, sústredí sa na rozvoj. Nehovoriac o dobrých hráčoch, ktorých vypúšťa, najnovšie pozornosť budí mladý Lukáš Klein.
Beriete mi z úst ďalšiu otázku. Náš zatiaľ rebríčkovo najlepší hráč Mišo Pažický povedal, že práve vy ste odporučením rozhodli o jeho tenisovej profi kariére, keď sa rozhodoval medzi raketou a volejbalom. Máte nejakú intuíciu na rozpoznávanie tenisových talentov?
Myslím, že nejaké veľké umenie to nie je, nepovažujem sa za špecialistu na rozpoznávanie talentov. Stačí, že ste športovec a vidíte, že dieťa má vlohy na šport všeobecne. Dá sa to rozpoznať, keď vidím niekoho s futbalovou loptou alebo hokejkou. S Mišom to bola napríklad náhoda, keď som išiel s jeho otcom na ryby. Povedal, že hrá tenis a volejbal a dohodli sme sa, že ma príde navštíviť.
Čo ukázala návšteva?
Patril do kategórie tých šikovnejších detí. To, že potom nakoniec nešiel až tak úplne vysoko v profi tenise, bola podľa mňa viac otázka hlavy ako talentu.
Mišo Pažický je s 566 miestom v dvojhre a 445 v štvorhre zatiaľ náš najlepšie umiestnený hráč v rebríčku ATP. Pri mladíckej dileme volejbal/tenis ho do profi okruhu nasmeroval práve Ján Krošlák.
Veľa mladým ľuďom ste takto zmenili život?
Toto je konkrétne vec, ktorá ma najviac baví, o čo sa snažím. Nájsť nejaké 14, 15,16-ročné deti, ktoré majú veľa entuziazmu, baví ich to a aj finančne to zvládnu, urobiť z nich profesionálnych hráčov. Ak sa to podarí, prichádza veľká radosť.
Je práve tento vek ideálany na rozhodnutie, či profi kariéra alebo nie?
Presne tak. V 15-16, prípadne v 17 rokoch podľa fyzickej vyspelosti, tu treba prijať to rozhodnutie, u dievčat povedzme je to o rok skôr. V dvadsiatke by sa to už nedalo.
Spomínali ste Lukáša Kleina, aké vidíte u neho šance na úspech?
Je to tá istá kategória ako Mišo. Vyšiel zo Spišskej Novej Vsi, váš klub ho podchytil, rozpoznal jeho šikovnosť a teraz na sebe pracuje v národnom tenisovom centre. A tu ešte raz klobúk dole pred prístupom klubu, pomoc, ako tréningy zadarmo, je v tomto štádiu neoceniteľná. Nie vždy má rodina pripravené potrebné prostriedky.
Lukáš Klein.
Koľko presne peňazí potrebuje rodina, ak chce podporiť svoje tenisom talentované dieťa?
Nejaké priemerné sumy nechcem hovoriť, býva to veľmi individuálne, ale je to veľmi, veľmi náročné. Lebo nie je to ako pri futbale, kde na dvadsiatich hráčov stačí jeden tréner, … takto, bavíme sa o 14 až 15-ročných deťoch alebo už profesionáloch nad 18 rokov?
Povedzme si o oboch kategóriách, aké sú medzi nimi rozdiely?
Pri tom mladšom veku sa ešte dvaja až traja hráči môžu podeliť o jedného trénera, ale ak človek začne chodiť sám na profesionálne turnaje, tam už potrebuje trénera sám a platí všetko.
Slovenský olympionik z Atlanty plánuje náš TK navštevovať aj naďalej. Špeciálne si v poslednom čase všimol výkony Lukáša Kleina.
Známy ste najmä ako hráč, popularitu ste získali v Daviscupovom tíme, keď sa Slovensku dosť darilo. Po skončení ste ale začali tenisovú akadémiu, ako vám vychádza tento projekt?
Od jej založenia je to už 14 rokov. Ako v každom inom športe, raz je to horšie, raz lepšie. Mali sme lepšie roky až so 16 hráčmi a piatimi trénermi, práve tento rok 2017 je zhodou okolností zatiaľ náš najslabší.
Od čoho to závisí?
Od toho, aký ročník, aká generácia detí práve nastúpi. Či je športovo silná, či majú, alebo nemajú peniaze. Teraz je menší útlm, ale ako vidím, je veľa malých detí, a preto o dva až tri roky to zase trocha stúpne. Vždy to bude taká sínusoida.
Mávate ale aj zahraničných hráčov?
Áno, je to tak. Teraz sa jednému individuálne venujem, uvidíme, aké budú výsledky.
V tatranských tréningoch budete pokračovať?
To áno, čo sa mňa týka, radšej do Tatier ako k moru (smiech).
Keď sa pozrieme späť na vašu hráčsku kariéru, mali ste nejaký turnaj, ktorý bol vašou srdcovkou, alebo moment, ktorý si z nej ceníte najviac?
Veľmi rád som hral Australian Open, ale aj US Open. Pre mňa bol najväčší úspech turnaj v Ostrave, kde som prehral vo finále s André Agassim, ale samozrejme aj dva ATP tituly z Tel Avivu a Shanghaia.
Vo veku 14-15 rokov ste sledovali vrcholový tenis? Môže to slúžiť dospievajúcim deťom ako motivácia?
Práve tu vidím niekedy ten veľký rozdiel medzi dneškom a mojimi časmi. Ja som vstával aj o štvrtej ráno, aby som videl na živo zápas z Australian Open a dnes mám u niektorých mladých hráčov pocit, že po úspechoch v tenise túžia viac rodičia ako oni samotní. Snáď sa ale znova nájde viac zanietencov, totiž jedine tí majú šancu na úspech.
Teda zanietenie je ten faktor, ktorý nakoniec spôsobuje rozdiel?
Tenisom musia žiť od rána do večera, preň existovať, nič iné by ich nemalo zaujímať a mať miesto v hlave. Len vtedy majú šancu na úspech vo vrcholovom športe.
Do profi tenisu vstúpil v roku 1992. Počas kariéry vyhral dva ATP turnaje s najlepším umiestnením vo svetovom rebríčku na 53. mieste.
Stál na kurte proti svetovým jednotkám ako Roger Federer, Pete Sampras, Andre Agassi, Stefan Edberg, Boris Becker, Jim Courier, Tomas Muster a Marcelo Rios.
Popularitu si získal aj v Daviscupe, kedy Slovensko ako nový samostatný štát túžilo po prvých športových úspechoch.
Dnes vedie tenisovú akadémiu ProTenis, ktorá pomáha mladým talentom vstúpiť do profesionálneho tenisu.
