Turnaje, kde zápolia hráči prvej svetovej desiatky. Super atmosféra a vzrušenie. Aj to zažívate, ak robíte tréningového partnera v top vrcholovom svetovom tenise.
Mišo Pažický je zatiaľ rebríčkovo náš najlepší hráč a po ukončení profi kariéry ho zaujal práve sparring. Povedal nám o ňom azda všetko, čo sa dá.
Ako k tomu došlo, že si začal Dominike Cibulkovej robiť sparring?
S Domčou sa poznáme od malička. Pred tromi rokmi sme sa stretli na kurtoch Slávie a dali do reči, kto čo práve robí a tak, a z toho vzišla aj Domčina otázka, či by som nemal záujem.
Áno si povedal hneď alebo si o tom rozmýšľal?
Dominika sa práve vtedy dostala do svetovej top ten a aj to robilo jej ponuku atraktívnou. Povedal som si, ak jej takto môžem pomôcť, pomôcť aj sebe, zviditeľniť si meno, spoznať úplný vrcholový tenis, prečo nie?
Matejovi Liptákovi by sa bez Mišovej sparringovej pomoci trénovalo ťažšie.
Aký je hlavný význam sparringu?
Ide o to, aby hráčka tipu Dominiky mala s kým hrať. Trénera totiž potrebuje na svojej strane kurtu. Ak by hrala len proti trénerovi, ten by musel venovať veľa pozornosti svojmu pohybu a úderom. So sparringom sa naopak môže viac sústrediť na svoju zverenkyňu, jej pohyby, techniku a podobne. Sparring je aj určitou simuláciou zápasu, kde sa dajú nacvičovať rôzne herné situácie.
Dáva to logiku …
Áno, navyše ja som s Dominikou cvičil aj kondíciu, keďže sám som kondične trénoval, tak sme sa vzájomne ťahali.
Aj cvičenie “kondičky” v páre kvôli vzájomnej podpore má význam. Takisto je zábavnejšie.
Kto môže byť sparringom hráčok prvej svetovej stovky?
Priemerne dobrý tenista, nemusí to byť žiadny šampión, vzhľadom k ženám sa takto sila a rýchlosť vyrovnávajú. Samozrejme hovorím o priemere vo svetovom kontexte, nie o priemere malej okresnej ligy.
Čo hovoríš po troch rokoch? Splnila spolupráca v sparringu tvoje očakávania?
Jednoznačne, totálne. Domča má skvelý tím, bolo a je to úplne super.
Čo sa ti najviac páči?
Zažívam prostredie top ten, ako tam veci fungujú. A znova som sa ocitol v turnajovom kolotoči a znova trocha viac cestoval.
Mišo znova zažíva veci spojené s turnajovým kolotočom. Sparring s Dominikou začal zimnou prípravou na Floride.
Čo ťa na top ten prekvapilo?
V podstate nič, čakal som, že veci budú také, aké sú, ale ide o to zažiť to na vlastnej koži.
V čom je hlavný rozdiel medzi top ten a strednou úrovňou okolo svetovej päťstovky, ktorú si hral ty?
V top ten majú pripravenú a naplánovanú takmer každú minútu počas celého dňa a samozrejme hráči majú väčšie tímy.
Koľko ľudí ich tvorí a čo všetko robia?
Samozrejme, tím Rogera Federera je väčší ako hráča na 50. mieste rebríčka. Napríklad Domča má v tíme fyzioterapeuta, trénera, kondičného trénera, sparringa, ale toho povedzme na polovičný úväzok. Cestuje s ňou a pomáha jej aj manžel, na niektoré turnaje idú aj rodičia.
Po dobrom výsledku si treba tľapnúť!
Kedy je sparring najviac potrebný? Od čoho to závisí?
Napríklad pri šnúre siedmych turnajov za sebou na jednom kontinente. Ak hráč v niektorom z nich vypadne v skoršom kole, sparring sa mu hodí. Ak hráč ide niekde na osamelý turnaj, tak si sparringa väčšinou neberie, lebo po prípadnej prehre sa vracia domov. Čo sa týka tréningu, bežne sa trénuje tri dni a potom je voľno.
Majú sparring partneri nejaký vlastný rebríček, ktorý určuje ich kvalitu alebo nejakú asociáciu?
Nie, skôr je to o kontaktoch z turnajov. Jeden pozná toho a druhý zase toho.
Sparring znamená aj zažívať atmosféru niektorých veľkých turnajov.
Zvyknú byť sparringami aj ženy?
Skoro vôbec nie, pre ženské top hráčky, ako som už vravel, sú muži ideálni. Ženy sa ale vo väčšej miere venujú trénerstvu, to áno.
Plánuješ v sparringu pokračovať?
Všetko záleží od ponúk, ale v zásade áno, páči sa mi to. Aj keď samozrejme viem, že to nemôžem robiť donekonečna a dlhodobo.
Pome! Autorom selfie je Dominikin manžel Michal.
Mohol by to byť aj niekto iný ako Dominika?
Áno, päť mesiacov som napríklad spolupracoval aj s Rebeccou Šramkovou.
V dlhšej časovej perspektíve je v tvojich plánoch tenis?
No, to sa pýtam každý deň (smiech ..) Znova záleží od ponúk a príležitostí, ale je to jedna z možností. Napríklad aj trénerstvo.
Ktoré sú iné možnosti?
V prvom rade chcem dokončiť vysokú školu, v 30 rokoch by sa už patrilo (smiech). Možno aj podnikanie v rodinnom penzióne v Starej Lesnej. Uvidíme.
Ak nevylučuješ trénerstvo, čo podľa teba robí trénera dobrým tenisovým trénerom?
Určite neplatí, že dobrý hráč bude aj dobrým trénerom, aj keď turnajová prax nemusí byť na škodu. Podľa mňa je dôležité, aby išiel s dobou a sledoval nové trendy v postupoch a najmä „šil“ tréning hráčovi na mieru. Nevidím zmysel v akadémiách, kde príde desať hráčov a všetci desiati absolvujú to isté. Každý sme trocha iný.
Rebríčkovo zatiaľ najúspešnejší hráč TK Vysoké Tatry
Najlepšie umiestenie v ATP dvojhra: 566
Najlepšie umiestenie v ATP štvorhra: 445
Pochádza z Bratislavy. V šiestich rokoch sa s rodinou sťahuje do Tatier, kde chodil aj do ZŠ. Narodil sa v roku 1987.
Mišo na tréningu v Indiana Wells.
Tvoje rozprávanie o sparringu je okrem iného aj pekne motivačné. Povedzme preto aj niečo o tvojich začiatkoch, že našich mladých v klube inšpirujeme ešte viac. Ako a kedy si začal s tenisom?
Na základnej škole v deviatich, desiatich rokoch tréningami s Marcelom Dolákom.
Relatívne neskoro. Teda, kto by chcel, môže ešte aj v tomto veku začať?
Áno, zo začiatku som ale robil viac športov. Karate a volejbal. Zlom prišiel v pätnástich, keď si ma k sebe zavolal Jano Krošlák a povedal, že vidí potenciál a možnosti. Plus presne v tom čase jedno zranenie z volejbalu bolo ďalším impulzom v prospech tenisu. Tak som sa kvôli tenisu presťahoval do Bratislavy.
V roku 2010 Miša znova „nakopol“ michalovský turnaj, keď kvôli zraneniam sa pohrával s predčasným koncom kariéry.
Profi kariéru si skončil pred troma rokmi? Na čo najradšej spomínaš?
Tak je, aj keď stále si napríklad zahrám extraligu a občasné turnaje tohto druhu. Úžasné pre mňa boli univerziády v Rusku a Číne. S otváracími ceremoniálmi veľmi pripomínali olympiádu. Úžasná atmosféra.
A turnaje? Veľa si aj pocestoval?
Dosť. USA, Kanada, Európa, z týždňa na týždeň.
V ktorej krajine z cudziny sa ti najviac páči?
Pre mňa je to Taliansko, jeho príroda, kuchyňa, mentalita ľudí.
Mišo pozná dobre aj Fedcupovú atmosféru.
Účasť v profesionálnom tenise teda neľutuješ?
Určite, určite nie! Aj keď stále sa niekedy vynorí otázka, akoby to dopadlo, keby som sa dal na volejbal, ktorý som mal tiež veľmi rád. Mal som aj na neho vlohy, moji rodičia boli volejbaloví reprezentanti. Aj keď odpoveď sa nikdy nedozviem (smiech).
Svojím deťom, raz ak prídu, odporučíš vrcholový šport?
Či vrcholový, rozhodnú sa sami, do ničoho ich nútiť nebudem, ale bol by som celkom rád. A šport, to jednoznačne!
Veselá partia.
