Aké je to hrať americké univerzitné súťaže? Ako funguje tento športový systém? Ako sa žije a študuje na Havajských ostrovoch? S odchovankyňou nášho klubu a majsterkou Slovenska Maťou Košťálovou sa veru nedalo neurobiť rozhovor.
Mnohých bude zaujímať ako to funguje v americkom špičkovom univerzitnom tenise. Začnime ale od gruntu. Ako si sa k tenisu dostala?
Rodičia ma chceli dať na nejaký šport a prihlásili na lyžovanie. Kurz sa nejako nerozbiehal, tak som sa ocitla v tatranskom tenisovom klube (smiech).
A my aj vieme, že si pri tenise ostala.
Áno, tenis ma začal veľmi baviť. Trénoval ma Marcel Dolák, potom aj Peter Simčák. Neskôr i Juro Lyach, Peter Kriška, Jano Polóny. Z kondičných Vlado Lajčák a Marek Trávniček. Neviem zabudnúť na výborné skupinové tréningy v Česku s Jirkom Trkalom a Petrom Nemečkom.
Ktorý z týchto trénerov bol lepší?
Každý jeden mi niečo dal, za čo som im vďačná. Preto som ich musela spomenúť všetkých (smiech).
Otázka bola myslená ako žart. Ale môžme teda spomenúť rozdiely?
Tak napríklad Marcel nás od malička ťahal do viacerých športov, to sa mi páčilo. Peter zase robil všetko preto, len aby sme trénovali, aj keď sa nedalo. Vtedy ešte v Lomnici nebola hala a dodnes si pamätám na ranné vstávanie, keď jediný voľný termín v tej popradskej bol v nedeľu o šiestej ráno (smiech).
V Honolulu čakal Maťu dobrý tím a skvelý kolektív. Prostredie na tenisový tréning a klíma takisto výborné.
Ako sa potom ďalej vyvíjala tvoja tenisová kariéra?
V najmladších súťažiach som končila skôr na posledných miestach, výrazné výsledky neboli. Potom som sa zaťala, zvýšila úsilie a začalo sa to meniť. Až nakoniec v 18 rokoch som vyhrala seniorské majstrovstvá Slovenska.
Zaťať sa a potom takýto výsledok, to znie inšpiratívne! Kedy sa k slovu dostáva tvoj havajský tenisový príbeh?
No, už sme blízko. Práve po tejto výhre som riešila dilemu skúsiť profesionálny tenis alebo univerzitný v USA. Rozhodla som sa pre USA.
Čo rozhodlo?
O druhej možnosti, že existuje, som vedela už od ZŠ. Bola to pre mňa atraktívna alternatíva. Pri profesionáloch som videla na turnajoch množstvo výborných hráčok, teda bolo by to ťažké s nie až tak istým výsledkom. Na druhej strane univerzitný tenis má v USA vysokú kvalitu a zároveň i študuješ. Z nášho klubu už na Havaji hrala aj ďalšia Tatranka Katka Poljaková a Popradčanka Saša Ulbrichtová. Teraz je tam aj Katkina sestra Nikola. Mala som teda kvalitné informácie. U nás nejaká obdoba takýchto univerzitných súťaží pritom neexistuje.
Prečo práve Havaj?
Poslala som viacero prihlášok, najskôr ma prijali do Michiganu. Aj kvôli slovenským kamarátkam, ale aj to, že ostrovy sú jednoducho výnimočné, som potom zamierila na University of Hawaii at Manoa.
Po poslednej štvrtej sezóne prišlo poďakovanie celému tímu.
Kedy si tam prišla?
V roku 2011.
Aké boli prvé dojmy a začiatky?
Veľmi rýchle, najskôr vybavovačky a potom rýchlo hustý kolotoč tréningov, zápasov, školy, ale vyšiel čas aj na menšie žúrky a študentský život. Vlastne aj v tenise sa toho prvý rok udialo najviac (smiech).
Čo presne?
Vyhrali sme našu konferenciu a z nej postúpili na Majstrovstvá USA. Tam sme síce vypadli v Chicagu už v prvom kole, ale pre univerzitu a aj pre mňa to bol veľký úspech.
Symbolickej chvílke slávy sa v Tichom oceáne dostalo aj tatranskému tenisu.
Aby ho lepšie pochopili, vysvetlíš pojmy konferencia, majstrovstvá a celú tú hierarchiu?
V USA máš v univerzitnom športe divízie. Prvú, druhú, tretiu… My sme boli v prvej. Divízia je rozdelená na konferencie podľa oblastí, napríklad východná, pacifická, centrálna. Ako napríklad v NHL. Víťazi konferencií prvých divízií sa potom stretnú na majstrovstvách USA, teda najlepší s najlepšími.
Takto to funguje len v tenise, či aj v iných športoch?
Každá univerzita je v prvej divízii zastúpená viacerými športami. My sme mali silný napríklad volejbal. Samozrejme, ak v Utahu sú dobrí napríklad v lyžovaní, na Havaji sa tento šport ani len nedá robiť.
Z druhej divízie sa postupuje do prvej ako je to v našich ligách?
Nie, toto je práve iné ako u nás. Môže sa stať, že v druhej divízii môže byť z času načas aj športovo lepší tím. Ale takisto je pravdou, že sa to veľmi nestáva.
Prečo?
V prvej divízii hrajú najväčšie univerzity s najlepšími podmienkami a s najväčšími rozpočtami, preto prirodzene majú najlepšie tímy.
Znova, niečo ako pre Slováka známa NHL, kde sa tiež nezostupuje. Víťazstvo konferencie bolo potom teda naozaj veľký úspech!?
No, keď sme sa vracali so zápasu, čakali nás kamery a novinári s mikrofónmi. To som nečakala a predtým nezažila, to si veľmi dobre pamätám (smiech).
Za najlepší havajský tenisový klub odohrala Martina stovky zápasov.
To značí aj, že máte veľa fanúšikov?
Na Havaji je oproti iným kútom USA iné aj to, že my sme jediná univerzita v prvej divízii v štáte a profi šport tam veľmi neexistuje, teda reálne nereprezentujeme len univerzitu, ale akoby celý štát Havaj.
Aký je súvis medzi samotným štúdiom a reprezentovaním školy? Americké seriály nám hovoria, že najlepším športovcom univerzity platia štúdium. Je to tak aj v skutočnosti?
Áno, o tom je ten princíp. Tak získavajú najlepších.
Čo všetko ti preplatia a poskytnú?
Zaleží od prípadu k prípadu, u mňa to bolo doslova všetko. Školné, bývanie, športová výstroj a nejaké diéty, výjazdy,…. Ročné školné je pritom okolo 45 tisíc dolárov, za štyri roky je to teda pre študenta športovca ako ja významná podpora.
Aké sú iné prípady?
Aj u nás, najmä v kolektívnych športoch, kde je viac športovcov, preplácajú spravidla 80 percent školného. Stále je to ale veľká podpora.
Tatranka ani po odsťahovaní na Havaj neodpustí lezenie na skalách
Ovplyvňuje túto podporu športový výkon? Ak vyhráš napríklad v druhom ročníku menej zápasov, znamená to menšiu podporu?
O podpore rozhoduje tréner. Takto prísne to ale nie je, nepočíta sa to takto presne. Ak by si urobil nejaký veľký “prúser”, vtedy by ťa mohli vylúčiť a tak.
Napríklad pre doping?
Napríklad.
Ísť okolo Federerovej skrinky a neurobiť si selfie je jednoducho nemožné!
Prečo univerzity podporujú takto svoje ligové tímy?
Je to pre ne prestíž, získavajú vďaka dobrým výsledkom štedrých sponzorov. Treba si uvedomiť, že tieto univerzitné ligy sú populárne a chodí na ne veľký počet divákov.
Vďaka. Po tomto vysvetlení, myslím, že každý čitateľ ľahko pochopí systém amerického univerzitného tenisu a športu.
Niet za čo (smiech). Možno by som dodala ešte dve pravidlá. Ak si univerzitný tenista, na malé výnimky nemôžeš vôbec hrať profesionálne turnaje, jednoducho byť platený, zarábať si tenisom. A takisto, hrať univerzitné súťaže môžeš len štyri roky.
Aké sú tie výnimky?
Za profi turnaje môžeš prijať peniaze len do výšky výdavkov na stravu, ubytovanie a podobne.
Ty už teda súťažne nehráš?
Za univerzitu nie, aj keď nejaký “turnajík si ešte dám”. A tiež z času na čas trénujem deti. A seba somozrejme (smiech).
V rámci štúdia cestovného ruchu Maťa praxovala v prestížnom honolulskom hoteli Halekulani.
Stále ale študuješ?
Áno, teraz si idem dokončiť magisterský stupeň.
Čo si si vybrala? Pri tej tenisovej debate sme na štúdium úplne zabudli.
Manažment cestovného ruchu a španielčinu.
Baví ťa to? Chceš pôsobiť v tejto brandži?
Áno, zvažovala som aj informatiku, lebo vždy mi išla dobre matematika, ale predstava byť zatvorená v office medzi štyrmi stenami ma odradila (smiech). A naopak, na Havaji je turizmus veľmi silný, človeka to zláka.
Za tie roky, aké sú tvoje najsilnejšie tenisové zážitky? Okrem spomínanej výhry v konferencii?
Precestovala som takmer celé USA. Vždy bola hodinka, dve, niekedy aj deň, dva voľna na prejdenie miesta. Pamätám si na stretnutie s Jamesom Blackom a potom, úplne ma očaril známy tenisový areál a prostredie v Indiana Wells.
Maťa si okúsila aj svoje vysnené kurty v Indiana Wells. Na snímke s druhým trénerom tímu Saveriom a Katkou Poljakovou.
V tíme boli aj iní zahraniční študenti?
Boli sme dosť československý tím, ale hrali s nami aj Nemky, Belgičanka. Samozrejme domáce Havajčanky, ale aj kočky z Kalifornie. Hlavný tréner, ináč veľmi úspešný, ktorý náš tím vytiahol vysoko, bol Filipínec Jun Hernandez.
Aký je život na Havaji? Páči sa ti tam?
Veľmi, veľmi.
Čo najviac?
Možno to bude znieť banálne, ale fascinuje ma tamojšie počasie. Celý rok aj o desiatej večer sa môžeš prechádzať v tričku. Milujem more a známa pláž Waikiki je len 10 minút cesty autom od miesta, kde v Honolulu bývam.
A Havajčania?
Ďalší dôvod mojej spokojnosti. Oproti Američanom na pevnine sú veľmi srdeční, priam dobrosrdeční. Samozrejme, nájdu sa všetky povahy ako všade, ale všeobecne je to tak.
Maťa býva desať minút autom od známej pláže Waikiki. Ak prostredie vplýva aj na športové výkony, na Havaji to v Matinom prípade platí dvojnásobne.
V Tatrách by sa im mohlo na dovolenke páčiť?
Bola ma tu navštíviť havajská spoluhráčka Daisy a povedala, že keby nie Havaj, z USA by sa tu ihneď nasťahovala (smiech).
S kolegyňou zo študijnej praxe Yukiko. Maťa si na ostrovoch vybudovala viacero priateľstiev.
Aj mám chuť si hneď kúpiť letenky do Honolulu. Zabudli sme v rozhovore na niečo?
Možno by som chcela zdôrazniť ten kontext, aj preto, že inšpirujem mladých, že študovať na prestížnej univerzite a naučiť sa mnohé zo života na Havaji mi vlastne umožnil tenis. Preto chcem povedať aj malé vďaka nášmu tatranskému klubu. Niekomu sa to môžu javiť ako patetické detaily, ale to zanietenie práce v klube, to, že nakoniec postavili halu aj kvôli tým tréningom v zime, to sú pre mňa veľké veci.
Neboj sa. Tento rozhovor sa k adresátom dostane.
Tak potom, keď sme už pri ďakovaní, veľká vďaka patrí aj mojim rodičom. Nebyť ich lásky, odhodlania, fanatizmu a podpory, nebola by som tam, kde som teraz, a o Havaji by sa mi tiež ani nesnívalo.
Veľké ďakujem za športové úspechy Maťa posiela aj rodičom Karolovi a Jarke. Tí ju prišli podporiť na promócie do Honolulu.
Je možné, že na Havaji ostaneš aj natrvalo?
Teraz ma čaká dokončenie štúdia, popri tom rok praxe a uvidí sa. Možností je vždy veľa a táto je jedna z nich.
Aloha! Štátnice vo vrecku.
Maťa si zamilovala havajskú prírodu. Netají, že oceán je pre ňu fascinujúci prírodný živel.
Spomienky na príchod na ostrovy. Prvý rok a hneď víťazstvo ligovej konferencie WAC 2012.
Martinin august patrí návratom do Tatier.
