V aktuálnom rebríčku klubov tenisového zväzu Tenisový klub Vysoké Tatry poskočil do prvej desiatky. Čo tento prelom znamená a aký je naň recept, vysvetľuje športový šéf klubu Peter Simčák.
Ako laika ma deviatka v rebríčku zaujala. Tatry vnímame ako centrum lyžovania a horolezectva, o tenise tu veľa ľudí nevie. Ako túto deviatku vidíte vy?
Ako úspech a veľký. Sme malé mesto, je nás toľko ako v šiestich uliciach na sídlisku v Poprade. Napriek neporovnateľnej základni máme s veľkými porovnateľné výsledky. Číslo deväť nás v tomto prípade veľmi teší.
Koľko klubov sa v rebríčku hodnotí?
Aktuálne 197. Pri tomto čísle azda ešte lepšie pochopíte našu radosť.
Ako sa hodnotí rebríček?
Ide o čistú matematiku, súčty bodov zo súťaží. Teda žiadna súťaž krásy a sympatií, kritériá sú úplne objektívne. Ide o rebríček celkových výkonov.
S kým v tabuľke najviac súperite?
Predbehli sme Banskú Bystricu, Nitru, Baník Prievidza. Na Trnavu a Slovan zatiaľ nestačíme… (smiech.) Z malých nás o dve miesta predbehol len Lieskovec, ale chlapi z Poľany to robia dobre. Navyše základňu čerpajú zo 42 tisícového Zvolena, ktorý je ich tesný sused.
Okrem radosti má prvá desiatka aj nejaký praktický efekt? Ozývajú sa napríklad noví sponzori?
Sponzori, uvidíme, ako zareagujú. Na základe deviateho miesta nám už ale zväz prisúdil dotáciu 9260 eur, ktorú investujeme do detí. Máme šťastie, že tenisový zo športových zväzov na Slovensku pracuje azda najlepšie a má dobrý systém.
Kto sú hráči, ktorím môžeme najviac ďakovať?
TK Vysoké Tatry, to je Mišo Pažický, hráč extraligy a sparing Dominiky Cinuľkovej. Domino Šproch, Matúš Hadidom, Robo Turzák, Luky Klein, Juro Simčák ako naši hosťujúci hráči posunuli vlani Spišskú Novú Ves na piate miesto extraligy a tvoria jej základnú kostru. Do extraligy nás pomohol dostať ako hráč aj špičkový český tréner Jaro Pospíšil. Ak by som chcel ale naozaj ďakovať, musel by som prečítať azda celý zoznam členov, lebo hráme rôzne vekové súťaže, veľa bodov klubu nazbierala napríklad Romana Čisovská a tešia ma aj úspechy našich odchovancov v zahraničí.
Pri zahraničí o kom a o čom hovoríme?
Martina Košťálová, Katka Poljaková, Nikola Doláková, či Tomáš Grejtár sa presadili v americkom univerzitnom tenise, ktorý je svojou úrovňou, asi neprekvapím, veľmi vysoko. Prvé tri dámy na Hawaii, Tomáš zase spôsoboval vrásky texaským súperom.
Peter Simčák s tatranskou squadrou.
Môžme vyjasniť vzťah tatranského klubu a Spišskej Novej Vsi? Koho farby títo hráči vlastne reprezentujú?
Oboch, ale viac naše. Sú členmi nášho klubu a na Spiši hosťujú v súťaži extralige. Vo všetkých ostatných majstrovstvách, turnajoch vystupujú už len ako naši hráči. Treba pripomenúť, že extraliga sa hrá systémom pavúka a v podstate ide o jeden dvojtýždňový turnaj v roku. So Spišiakmi by som to ale do tejto polohy vôbec nestaval. Je to o našom spoločnom projekte a nie o súperení.
Ako došlo k spolupráci?
Spišiaci majú osem kurtov vhodných na turnaje, my podmienky skôr na tréning. Spolupráca so Spišiakmi nám tak pomáha, sme partneri. Bola tu aj myšlienka ísť ešte ďalej a vytvoriť jeden regionálny klub Tatry, Spiš, Poprad. To sa zatiaľ zastavilo, ale uvidíme, čo bude v budúcnosti. Má to svoje výhody a nevýhody.
Aký je recept na to, aby menší klub z Tatier pomohol v extralige päticou kľúčových hráčov v súpiske a celkovo obsadil piate miesto?
Smelo poviem, že to odštartovali českí špičkoví tréneri Petr Nemeček a Juraj Trkal, ktorí pred 20 rokmi začali trénovať naše deti. Dovtedy klub mal skôr rekreačný charakter, po ich príchode sa priority preklopili smerom na vrcholový šport. Čo naštartovala táto dvojica, už sme z ruky nepustili. Môžem tiež ďakovať trénerom Marcelovi Dolákovi, Jurovi Lyachovi a Danovi Trčkovi.
Lukáš Klein (vľavo) vo farbách klubu získal titul majstra Slovenska
Teda kľúč je vo výchove detí?
Platí to absolútne. 90 percent toho, čo robíme, sa týka mládeže a detí. Ak niekedy pred 20 rokmi deti v klube hrávali len do šestnástej hodiny, dnes 90 percent času na kurtoch patrí im. Snažíme sa im prinášať rôzne zľavy, pomáhať rodičom, zháňať sponzorov, ako sa dá.
Darí sa to?
Keď vidím ako niektoré mestá postavia klubom kompletné kurty, javí sa mi, že toto je cesta a príde mi ľúto, že v Tatrách pre žabomyšie spory podobné projekty stoja. Keby sa moja žena dozvedela, koľko som vložil peňazí do sponzoringu klubu, pol roka sa so mnou nerozpráva. Pre mňa je ale klub hobby, ako pre iných podnikateľov kúpa luxusného auta. V globále, ale áno, darí sa. Veď o tom sú naše výsledky a aj to, že do klubu k nám chodia trénovať deti až z Dolného Kubína, hoci zemepisne majú mnoho centier oveľa bližšie.
O akom žabomišom spore a projekte hovoríme?
Nemôžem povedať, že by mesto Vysoké Tatry nám nechcelo pomôcť. Naopak. Nakreslili sme pekný projekt kurtov nad vilou Alpinka, tam kde je v zime dojazd lyžiarskej škôlky. Prevádzkovateľ škôlky sa ale bojí, že by mu kurty skomplikovali prevádzku, pričom všetky technické argumenty hovoria o opaku.
Nie som technik, ale skúsme aspoň jeden argument.
Vďaka kurtom by sa mu v zime napríklad na dojazde pomalšie topil sneh. Skúsime ďalej vecou pohnúť dopredu. Kurty by boli stopercentným majetkom mesta, pričom stavbu by financoval klub.
V tejto súvislosti sa vynára ďalšia otázka. Mestom nedávno prehrmela kauza primátorského veta stavby tenisových kurzov Branislava Stankoviča pri Jazierku. Ľutujete tento primátorov krok?
Nemyslím, že je to dobré riešenie. Myslím, že kurty by mali stáť inde, nie pri Jazierku.
Prečo?
Na Jazierko sa vojdú len tri kurty. Dobrý areál kvôli možnostiam organizovania turnajov a celoročného fungovania potrebuje šesť, pre dobrú ekonomiku ideálne až osem. Po druhé, Jazierko je lukratívna lokalita, ktorá by mohla mestu na stavbu takého počtu kurtov zarobiť.
Prezident klubu Ondrej Šproch ale stavbu presadzuje.
Ondrej ma na to iný názor. Je dôležité byť schopný vypočuť si a rešpektovať rôzne názory a rozprávať sa, aj keď nesúhlasíme. Ak by ale vyšiel projekt pri Alpinke, je reálne, že zelenú stavbe dvom ďalším kurtom by dal aj majiteľ hotela Morava hneď povedľa. Pán Stankovič by turnaj mohol organizovať tam a nebolo by treba dotýkať sa Jazierka, ktoré vzbudzuje medzi ľuďmi toľké emócie.
Hovorili sme o rebríčku, mládeži, čo ešte v klube robíte?
Organizujeme turnaje. Majstrovstvá Slovenska dorastencov, majstrovstvá kraja, turnaj veteránov nad 45 rokov, okresnú súťaž pre neregistrovaných hráčov. Vďaka veteránom mám možnosť zasúťažiť si aj ja (smiech).
Aký má význam pre klub turnaj neregistrovaných hráčov?
Veľký, ide o unikátny projekt. Dávame možnosť hráčom, ktorí nie sú registrovaní vo zväze, ale majú tiež chuť súťažiť, si túto túžbu splniť.
Pri turnaji veteránov ide aj o nejaké, nazvem to, spoločné stretnutie kamarátov?
Áno aj, ale ak by si niekto myslel, že je to prvoradý cieľ, mýli sa. Športová stránku a prípravu berú všetci smrteľne vážne a nasadenie na kurte nie je o nič menšie ako v extralige. Veď na ňom hrajú hráči ako Stankovič, Peter Vajda, či Maťo Stankovský. Keď ale hovoríme o rôznych rozmeroch klubu, paradoxne najviac ma teší ten nešportový.
Tenisový klub Vysoké Tatry hostí populárny turnaj veteránov.
To je ktorý?
Spomínal som našich odchovancov v amerických univerzitných ligách. Väčšina z nich by si bez tenisu nemohla dovoliť zaplatiť 50 tisícové ročné školné. Tenis im tak pomohol k úspešným životným a profesionálnym príbehom. Vyníma sa tu príbeh Tomáša Grejtáka, ktorý vyrastal v dvojčlennej rodine len s mamkou a aj vďaka tenisu obdržal špičkové vzdelanie v USA. Neviem prečo, tento rozmer mi pri dennej robote v klube prichádza na um azda najčastejšie.
Čo klub čaká v najbližšej budúcnosti?
Po športovej stránke chceme pridať zopár bodov do rebríčka o ktorom sme hovorili a udržať sa v prvej desiatke, aj keď bude to ťažké. Ak by Spišská s našimi hráčmi obsadila vyššie ako šieste miesto, tiež by sme boli spokojní. Z koncepčných vecí chceme dokončiť fitnes centrum, ktoré bude so svojimi 200 metrami štvorcovými najväčšie v Tatrách. Je možné, že sa podarí dokončiť aj bazén. Takto posilníme tréningovú zložku klubu, aha, o ktorej som zabudol povedať.
Podľa Simčáka kontakt so známymi tvárami mládeži prináša úžitok
Tak využime na to poslednú otázku.
Aj vďaka atraktivite Tatier si k nám radi prídu zahrať rôzne známe tváre a trénovať svetoví hráči. (pozn. viac o téme hovorí tento článok). Úžitok majú z toho i naše deti. Napríklad ak ich tréningom vedie Dominik Hrbatý, získajú predstavu, čo všetko obnáša vrcholový špičkový tenis a vedia si lepšie naplánovať ďalšie kroky v kariére. Či ísť cestou vrcholovej kariéry, univerzitného športu, trénerstva a podobne.
V poriadku. Teda keď sa tu o rok stretneme pri výročnom rozhovore, bude z deviatky osmička alebo sedmička?
Sám som zvedavý. Uvidíme.
(TK) Foto: TK Vysoké Tatry, Archív Matúša Hadidoma a Lukáša Kleina.
Rozhovor bol uverejnený v MY – Noviny Spiša.
